Vakcinácie u mačiek
K prvému očkovaniu mačiatka by malo dôjsť po ukončenom 8. týždni veku. Následné preočkovanie je o cca 3-4 týždne. Ako prvé sa očkujú infekčné ochorenia. Besnota sa vakcinuje pri preočkovaní a to najskôr v 3. mesiaci života. Keď mačiatko dosiahne jeden rok, bude potrebovať prvé ročné preočkovanie, ktoré sa následne bude opakovať každý rok.
V základnej vakcíne proti infekčným ochoreniam očkujeme proti :
Panleukopénii - FPV
- panleukopénia je nazývaná aj ako mačací mor, je to vírusové ochorenie, ktoré napáda iba mačky. Panleukopénia je vysoko infekčná, inkubačná doba je 2 – 10 dní od styku s nakazeným zvieraťom. Prenáša sa kontaktom s telesnými tekutinami nakazeného zvieraťa, ale aj výkalmi, zriedkavo aj pomocou medzihostiteľa – blchou. Sekundárne je možné preniesť vírus do mačacieho kolektívu aj na oblečení, preto si proces liečby nakazených zvierat vyžaduje extrémne karanténne opatrenia a dezinfikovanie priestoru, v ktorom sa nakazené zviera nachádza.
Nástup ochorenia býva veľmi rýchly, sprevádzaný najmä silnými hnačkami netypického sfarbenia a zápachu. Príznaky moru sa môžu podobať príznakom ako je Salmonela, Compylobacter, Pankreatitída, FIV alebo dokonca ako FeLV. Infikované mačky môžu vykazovať znaky otravy alebo prehltnutia cudzieho predmetu.
Vírus panleukopénie napáda sliznicu čriev a dochádza k jej erózii. Vo všeobecnosti mor je vlastne vírus, ktorý spôsobuje poškodenie buniek, ktoré mieria do čriev. Zároveň postihuje kostnú dreň a lymfatické uzliny, čo vedie k nedostatku všetkých typov bielych krviniek (panleukopénia) a červených krviniek (anémia).
Najčastejšie príznaky: depresia, strata chuti do jedla, zvýšená teplota, letargia, vracanie, ťažká hnačka, výtok z nosa, dehydratácia.
Panleukopénia sa okrem hnačky a zvracania môže prejavovať aj neurologickými problémami, najmä pri mačatách, ktorých matka prekonala infekciu vírusom počas gravidity. Ak sa nezačne včas s vhodnou liečbou, má toto ochorenie fatálne následky najmä pri mačiatkach a mladých jedincoch.
Panleukópenia sa dá veľmi rýchlo diagnostikovať pomocou rýchlotestu. Mačiatka do osem týždňov života, ak sú infikované, nemajú takmer žiadnu šancu prežiť. Staršie mačky, u ktorých sa zistí vírus včas, majú väčšiu šancu prežiť pri správne stanovenej diagnóze a následnej liečbe. Ak mačka prežije prvých 5 dní od prvých príznakov, jej šance na zotavenie sú vysoké. Ak sa však nebude liečiť včas a správne, následky sú fatálne. Bez liečby uhynie až 90% nakazených jedincov morom.
Liečba spočíva prevažne na antibiotickej báze a na korekcii dehydratácie, poskytovanie živín a prevenciu iných infekcií, nakoľko imunita je takmer nulová. Je dôležité infikovanú mačku izolovať, dezinfikovať prostredie a dodržiavať zásady hygieny, aj keď vírus nie je prenosný na človeka. Ak mačka vyzdravie, iné mačky priamym kontaktom nenakazí, no niektoré zotavené mačky sa môžu vírusu zbavovať v moči a truse ešte 6 týždňov.
Predísť moru sa dá iba cieleným očkovaním mačiat od 8 týždňa a preočkovaním do 16 týždňa. Očkovanie pokračuje každý rok až do konca života mačky.
Rinotracheitíde - FVR (Herpesvírus)
- rinotracheitída je u mačiek a mačiatok bežné ochorenie a spolu s mačacím kalicivírusom (FCV) môže spôsobiť „mačaciu chrípku”. Vírusovú mačaciu rinotracheitídu spôsobuje mačací herpesvírus a má tieto príznaky:
- zápal spojiviek: zápal alebo opuch očného tkaniva, často označovaný ako „ružové oko”,
- vredy rohovky: otvorená rana na oku,
- výtok z nosa: hlien tečúci z nosa mačiatka.
Mačacia rinotracheitída a mačací kalicivírus sú odlišné vírusy s odlišnými príznakmi. Symptómy FCV zahŕňajú vredy v ústach a zápal ďasien, ako aj výtok z nosa. Tieto dva vírusy sú pomerne odlišné, ale zmätok spôsobuje skutočnosť, že sú často oba spojené s „mačacou nádchou”.
Čo ešte môžem urobiť, aby sa zabránilo šíreniu vírusu?
Keď sa vírus nachádza na určitom mieste alebo v určitom prostredí, ako napríklad v domácnosti alebo chovateľskej stanici, má len nízku úroveň rezistencie, čo znamená, že ho možno odstrániť jednoducho bežnými dezinfekčnými prostriedkami.
Dôležité je udržiavanie domova v čistote, konkrétne všetkých miest, kde mačky trávia veľa času, ako aj predmetov, ktoré pravidelne používajú, napríklad misky na jedlo.
Mačacia rinotracheitída môže byť veľmi závažná, najmä u mladých mačiek alebo mačiatok. Ak spozorujete ktorýkoľvek z príznakov uvedených vyššie, je dôležité obrátiť sa na veterinára. Takisto dôležité je očkovanie mačaťa v správnom čase v súlade s vhodným plánom očkovania.
Do rizikovej skupiny patria jedince od dvoch mesiacov do jedného roka.
Pri silne oslabenej imunite sa ochorenie prejavuje ľahkou formou nádchy (číry výtok z nosa) a kýchanie. Po štyroch až siedmych dňoch sa ochorenie stáva chronickým.
V priebehu prvých troch dní mačka polihuje, odmieta jesť a piť. Má zvýšenú teplotu na 41°C, mačka dýcha ústami. V niektorých prípadoch sa objavia v ústnej dutine a na jazyku vredy, čo má za následok zvýšené slinenie. Nakoľko odmieta aj piť, dochádza veľmi rýchlo k dehydratácii jedinca. Vtedy nastupuje pomoc vo forme podania výživových roztokov – intravenózne.
Ak je správne určená diagnóza, mačka sa zotaví za 5 až 8 dní. Pri správnej liečbe a starostlivosti je úmrtnosť dospelých mačiek nízka (cca 10 % ). Avšak u mačiatok je to často komplikovaný zápal pľúc, pričom pľúca sú najviac zasiahnuté vírusom. Sekundárne infekcie sťažujú liečbu, pretože veľmi rýchlo oslabujú telo. Úmrtnosť mačiatok je približne 30%.
Recidíva tohto ochorenia je veľmi častá, hlavne keď dôjde k oslabeniu imunitného systému, stres, nesprávna výživa, podchladenie a v neposlednom rade pri styku s inou nakazenou mačkou.
Nakoľko ochorenie má príznaky podobné ako iné infekcie dýchacieho systému, musí byť príčina ochorenia správne diagnostikovaná. Ak sa tak stane, nasleduje nasadenie širokospektrálnych antibiotík. Nos, ústa a oči sa umývajú roztokmi, ktoré obsahujú antiseptiká a antibiotiká. Ak mačka neje a nepije, intravenózne sa zavádzajú výživové a fyziologické roztoky.
Vo všeobecnosti je liečba symptomatická, schéma je individuálna po vyšetrení mačky.
Pri väčšom počte mačiek v domácnosti, je potrebné chorú mačku už pri prvých príznakoch izolovať a ostatné mačky preočkovať. Inkubácia ochorenia je 2 až 3 týždne. Životné prostredie mačky treba pravidelne dezinfikovať (2% roztok formaldehydu, fenol, tepelná para) zároveň aj pelechy, misky a toalety...
Aj keď postrehneme zlepšenie zdravotného stavu mačky, dokonca máme pocit, že je už zdravá, za žiadnych okolností neukončujeme liečbu predčasne. Mačku držíme v teple a čistote. Ideálna teplota v miestnosti je pod 20°C (mačka sa nesmie podchladiť, vytvoríme jej miesto „ noru“, kde si vytvorí teplo sama) a dezinfikujeme dôslednejšie ešte minimálne 3 mesiace po odznení príznakov choroby.
Jediná prevencia Rhinotracheitídy je pravidelné očkovanie. Mačiatka sa začínajú očkovať na 8 až 9 týždeň. Preočkujú sa o tri týždne. Mladé dospievajúce mačky od 3 a pol mesiaca až doživotne sa očkujú 1x ročne.
Caliciviróze - FCV
Feline calicivirus je jeden z dvoch najvýznamnejších vírusových pôvodcov respiračných infekcií u mačiek. Takmer 50 % infekcií horných dýchacích ciest zapríčiňuje FCV. Týmto vírusom sú okrem mačiek infikované iba gepardy.
Vírus sa môže u mačiek nachádzať aj v latentnom štádiu a nadmerný stres alebo oslabenie imunity môže spustiť náhly nástup symptómov. Medzi základné patrí vysoká horúčka, apatia, nechutenstvo, bolestivosť kĺbov, konjunktivitída, výtoky z nosa alebo aj očí, kýchanie a vznik lézií na slizniciach tlamy (ďasná, jazyk a pod). Sekundárna bakteriálna infekcia môže spôsobiť pneumóniu.
Infikované mačky prejavujú ochorenie v závislosti od kmeňa kalicivirózy. Niektoré kmene spôsobujú problémy s kĺbami – krívanie. Krívanie sa zväčša spozoruje u mačiat. Kalicivírus je vysoko nákazlivý a infikované mačky môžu vylučovať vírusové častice do slín, sekrétov z nosa alebo očí.
Vírus môže v kontaminovom prostredí prežiť aj týždeň. No vo vlhkom a chladnom prostredí aj dlhšie. Prenáša sa priamym kontaktom infikovanou mačkou alebo vystavením sa kontaminovanému vzduchu a v neposlednom rade kontaktom s kontaminovanými predmetmi. Inkubačná doba od nakazenia je zväčša 2 až 6 dní. Ak je infekcia nekomplikovaná, inkubačná doba trvá 14 až 21 dní v závislosti od konkrétneho ochorenia – kmeňa calicivírusu.
Diagnostika ochorenia sa opiera hlavne o primárne príznaky a to je prítomnosť vredov a zhromažďovanie vzoriek buniek z výtokov z úst, nosa alebo očí a ich následné diagnostikovanie v laboratóriu.
Základným terapeutickým postupom je infúzna terapia a podanie liekov na zmiernenie horúčky a bolesti. Nekomplikovaná forma calicivirózy sa lieči širokospektrálnou antibiotickou liečbou, ktorá však na vírusovú infekciu nie je účinná, no často sa nasadí kvôli prepuknutiu sekundárnej bakteriálnej infekcii. Calicivirózu liečime aj lokálnou očistou – dezinfekciou – očí, nosa a ústnej dutiny. Starostlivosť o infikovaného jedinca sa nijak nelíši od starostlivosti pri ochorení Herpesvírusom.
Po liečbe sa stáva, že polovica infikovaných mačiek sa stáva nosičom vírusu. Niekedy to trvá iba pár mesiacov, no existujú prípady, keď jedinec bol nosič do konca svojho života. Takáto mačka nemusí vykazovať príznaky infekcie.
Pri včasnom nasadení terapie je však caliciviróza dobre liečiteľná, avšak pre veľmi slabé alebo mladé jedince môže mať fatálne následky.
Šírenie calicivirózy sa dá zastaviť alebo úspešne eliminovať dodržiavaním hygieny chovného priestoru, dezinfekciou mačke patriacich predmetov, posilňovanie imunity jedinca a v neposlednom rade pravidelne očkovať proti tomuto ochoreniu.
Prevenciou pred nákazou je vakcinácia a dodržiavanie karanténnych opatrení pri prinesení nového, nevakcinovaného zvieraťa do mačacieho kolektívu.
Besnote
Besnota je vírusové, smrteľné ochorenie. Prenáša sa uhryznutím nakazeného zvieraťa, nakoľko sa vírus nachádza v slinách zvieraťa. Ochorenie je prenosné na človeka. U postihnutého zvieraťa dochádza k neurologickým zmenám. Agresivita, rozšírené zrenice, nadmerné slintanie, ochrnutie, zášklby až úhyn.
Besnota sa identifikuje až po úmrtí, a to prostredníctvom mikroskopického vyšetrenia mozgu zvieraťa. Prenos na človeka je síce častý, ale keď zviera prejavuje strach a nie agresivitu, nakazenie je menšie. Je dôležité, aby sa sliny zvieraťa nedostali do prípadných otvorených rán človeka. Najideálnejšie je vyhýbať sa voľne pohybujúcim sa mačkám (zvieratám). Hlavne naučiť deti, že nie každé zviera čo stretne, môže pohladiť. Aj keď sa zdajú byť priateľské. Postup pri uhryzení zvieraťom je nahlásiť udalosť lekárom v nemocnici a hlavne nájsť majiteľa zvieraťa, aby dokázal či bolo jeho zviera očkované proti besnote. Ak to však bolo zviera , ktoré sa potulovalo, bude sa pacient riešiť, ako keby zviera malo besnotu.
V minulosti sa besnota povinne očkovala raz do roka. V súčasnosti je schéma očkovania trochu odlišná. Veterinár sa riadi podľa výrobcu vakcíny. Niektoré majú účinnosť dokonca 2 – 3 roky.
Doplnkové vakcíny:
Chlamydióza
- je infekčné ochorenie horných dýchacích ciest a očí mačiek spôsobené baktériou Chlamydophila felis. Rýchlosť šírenia nákazy je vysoká najmä v skupinových chovoch a u mačiatok.
K prenosu dochádza priamym kontaktom (olizovanie) alebo vylúčeným očným a nosovým sekrétom pri kýchaní a kašľaní. Zvlášť vnímavé sú mačiatka od 5 do 14 týždňov. Inkubačná doba je 4 – 10 dní. Patologický proces sa lokalizuje na sliznici očných viečok, treťom viečku, sliznici nosa, priedušnice a priedušiek. Mačka je apatickejšia, má opuchnuté a začervenané spojivky, vodnatý až hnisavý výtok z očí. Neskôr sa môže objaviť aj výtok z nosa, kýchanie, problémy s dýchaním a zvýšená teplota až do 40 °C. U neliečených zvierat môže konjunktivitída pretrvávať mesiace.
Na lokálnu terapiu sa používajú očné prípravky a celkovo sa podávajú antibiotiká, najmä doxycyklín. Liečba by mala trvať minimálne 14 dní, aby sa zabránilo návratu infekcie. Najvhodnejším preventívnym opatrením je aktívna imunizácia vakcínami.
Síce stopercentne nezabráni možnej infekcii, ale u očkovaných mačiek má prípadná infekcia dýchacích ciest ľahší a kratší priebeh. Vakcinujú sa mačatá vo veku 8 – 12 týždňov s následnou revakcináciou o 3 – 4 týždne. Ďalšia revakcinácia je raz ročne.
Nákaza patrí medzi zoonózy, čiže je prenosná zo zvieraťa na človeka. Môže byť príčinou väčšinou mierne prebiehajúcich zápalov očnej spojivky u ľudí. Preto je potrebné pri styku s chorým zvieraťom dodržiavať predpísané pravidlá hygieny.
FeLV
- Leukémia mačiek je retrovírus, ktorý patrí do rovnakej skupiny vírusov ako HIV. V súčasnosti sa u mačiek vyskytuje omnoho menej ako predtým, pričom infikovaných je menej ako 1 % zdravých mačiek. Ľudia sa ním infikovať nemôžu.
Leukémia mačiek potláča imunitný systém a spôsobuje pomalú infekciu, pričom infikovaná mačka je vysoko náchylná na iné ochorenia vrátane:
- rakoviny,
- zápalu rôznych telesných orgánov,
- problémov s reprodukciou
U mačiatok to môže spôsobiť pomalý a postupný úbytok síl, ktorý bez liečby vedie k úmrtiu.
Toto ochorenie prechádza z mačky na mačku pri vzájomnom čistení, pri jedení zo spoločných misiek a všeobecne aj pri vzájomnej blízkosti. Môžete sa šíriť aj inými telesnými sekrétmi, krvou a mliekom.
Je to vírus, ktorý sa môže ukrývať v bunkách tela mačiatka alebo mačky. To sa označuje ako latencia. Vloží svoju DNA do mačacej DNA, pričom vírus je schopný sa prebudiť a spôsobiť ochorenie dlho po počiatočnej infekcii. Ochorenie na leukémiu mačiek trvá zvyčajne do troch rokov, hoci v mnohých prípadoch mačka uhynie skôr. Našťastie je k dispozícii očkovanie, ktoré pomáha predchádzať pretrvávajúcej infekcii a smrteľnému ochoreniu.
Dodržiavaním doporučených vakcinačných schém znížite riziko vzniku týchto ochorení u Vašej mačičky. Odporúčané je aj pravidelné očkovanie čisto bytových mačiek.
FIV - VÍRUSOVÁ IMUNODEFICIENCIA
FIV (Feline immunodeficiency virus ) je celosvetovo rozšírené vírusové ochorenie mačiek spôsobené Lentivírusom. Hovorovo sa nazýva aj mačací AIDS.
Vírus FIV napáda imunitný systém mačiek rovnako ako ľudský vírus HIV. Najčastejšie je prenášaný slinami, najmä pri uhryznutí infikovaným zvieraťom. Vírus FIV nie je prenosný na človeka ani na iné zvieratá okrem mačiek.
Priebeh nakazenia FIV vírusom má niekoľko štádií. V prvom štádiu sa po inkubačnej dobe prejaví horúčka, apatia, anorexia, zväčšenie lymfatických uzlín. Po prekonaní tohto stavu sa nakazený jedinec nachádza v asymptomatickom, bezpríznakovom štádiu, ktoré môže trvať individuálne niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Mačka sa môže javiť ako úplne zdravá, má ale väčšiu náchylnosť k infekciám a horšie reaguje na terapiu. V poslednom štádiu dochádza ku totálnemu kolapsu imunitného systému. Toto štádium končí smrťou. Množstvo zvierat dokáže prežiť dlhý a plnohodnotný život bez toho, aby vírusová infekcia významne ovplyvnila ich život. Všetko závisí od veku, celkového stavu, zdravotnej starostlivosti a prostredia, v ktorom mačka žije.
Najčastejšie sú postihnutí nekastrovaní kocúri, pre ich teritoriálne súboje, ale predpokladá sa aj možnosť prenosu počas párenia s infikovaným jedincom. Preto u mačiek, ktoré majú možnosť voľného pohybu po vonku, môže včasná kastrácia/sterilizácia výrazne znížiť riziko nakazenia.
Vakcinácia proti FIV nie je možná. FIV sa nedá vyliečiť. Terapia je len podporná, na
zlepšenie celkového zdravotného stavu, proti pridruženým infekciám a imunostimulačná. Môže mačke predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu, ale podmienka je, aby bola chovaná oddelene od ostatných zdravých jedincov, aby nedošlo k ďalšiemu šíreniu ochorenia.
FIP - INFEKČNÁ PERITONITÍDA MAČIEK
FIP (Feline infectious peritonitis) je vírusové ochorenie, ktoré zapríčiňuje niekoľko kmeňov mačacieho koronavíru.
Mačacie koronavíry sú pomerne stabilné a po infikovaní zvieraťa môžu spôsobiť enteritídu, ale k prepuknutiu choroby ako takej nedochádza. Avšak asi u 5 – 10 % nakazených mačiek dôjde následkom stresu alebo odchýlkou imunitného systému k mutovaniu koronavíru, čo priamo spustí klinické prejavy choroby FIP. Následky ochorenia FIP sú vždy fatálne, choroba má veľmi rýchly a pre zviera zvlášť nepríjemný spád.Každá mačka, ktorá je nakazená koronavírom je potencionálne ohrozená chorobou FIP. Doteraz presne nie je známe, prečo presne začne vírus v tele mačky mutovať, ani to, ako tomu predchádzať.
Ohrozenejšie sú mladé zvieratá, zvieratá so zlým imunitným systémom, zvieratá vystavované stresovým situáciám a pod. Výskumy ukázali, že štatisticky FIP prepukne častejšie u zvierat vo veku do dvoch rokov. Koronavírus je, žiaľ, v mačacej populácii veľmi rozšírený a nevyhýba sa ani certifikovaným chovným staniciam.
Po prepuknutí ochorenia FIP rozoznávame dve formy priebehu, a to suchú a mokrú formu.
Mokrá – efúzna forma je veľmi ľahko diagnostikovateľná, jej nástup je naozaj rýchly. V priebehu 2 – 3 dní začína byť mačka apatická, odmieta potravu, môže sa vyskytnúť horúčka alebo vracanie, avšak najjasnejším symptómom je zväčšovanie brušnej dutiny dôsledkom hromadenia výpotku – ascites. Punkcia abdomenu a odber ascitu je najčastejším diagnostickým postupom vzhľadom na špecifické a príznačné zloženie ascitu, ktoré hneď poukazuje na prepuknutie choroby FIP.
Suchá forma je ťažšie diagnostikovateľná, keďže symptómy tejto formy FIP môžu mylne poukazovať na iné ochorenia. Netvoria sa pri nej efúzie – výpotky v telesných dutinách, ale granulómy na vnútorných orgánoch. Prvé príznaky pripomínajú klasickú infekciu – horúčka, nechutenstvo, apatia, bolesti kĺbov a svalov. Stanovenie správnej diagnózy môže trvať aj niekoľko mesiacov. Neskôr sa pridružia neurologické problémy ako nekoordinovaná chôdza, spazmy, slepota a pod.
Po prepukutí FIP je možné podávať podpornú imunosupresívnu liečbu alebo využiť liečbu interferónom. Je však dôležité, aby si majitelia mačiek uvedomili, že táto choroba liečiteľná nie je, na podpornej terapii sa život zvierat predĺži len o niekoľko týždňov. Po prepuknutí mokrej formy FIP dokáže zviera prežiť maximálne mesiac, pri suchej forme to môže byť aj pol roka. Vzhľadom na fatálnosť ochorenia a naozaj náročný a bolestivý priebeh pre zviera je po diagnostikovaní FIP odporúčaná eutanázia zvieraťa.
Je možné testovať zviera na prítomnosť koronavírov v organizme, avšak zviera s pozitívnym výsledkom nemusí byť špeciálne liečené. Toto sa využíva najmä pri chovoch zvierat s preukazom pôvodu alebo pred účasťou na výstavách mačiek. Na trhu existuje vakcína, ktorá ochráni zviera pred niekoľkými kmeňmi koronavíru. Avšak neochráni zviera pred chorobu FIP, nakoľko vakcína nie je účinná ako ochrana proti všetkým kmeňom koronavírov, ktoré chorobu FIP spôsobujú.
...ale žeby tu bola nová nádej?
Vo feruári 2019 bola publikovaná štúdia Dr. Nielsa C. Pedersena vo veľmi váženom časopise The Journal of Feline Medicine and Surgery, ktorá otestovala zrejme prvú naozaj úspešnú terapiu tohto ochorenia. Vývoj lieku bol inšpirovaný liečbou Ebola vírusu a podobných ochorení, ktoré spôsobujú vírusy taktiež patriace do skupiny RNA vírusov. Zatiaľ sa tento liek nazýva GS-441524 a ide o tzv. nukleozidový analóg. Nukleozid je jedna zo stavebných jednotiek genetickej informácie RNA vírusu. Jedná sa o veľmi malú časticu, ktorá môže voľne vstupovať do buniek tela, kde sa vírus množí. Za bezpečné a liečebné bolo podanie stanoveného množstva lieku vo forme injekcie 1x denne do podkožia mačky po dobu 12 týždňov. U prevažnej väčšiny liečených mačiek, došlo k výraznému a rýchlemu zareagovaniu na liečbu.
Čím sa riadiť pri výskyte tohto ochorenia v domácnosti
- V domácnosti, kde mačka podľahla FIP, sa odporúča počkať pred prinesením novej mačky 2 mesiace. Ostatné mačky v tej istej domácnosti sú pravdepodobne nosičmi FCoV.
- FIP je problémom spoločného chovu viacerých mačiek (odchov mláďat a útulky), iba zriedkavo sa vyskytuje u mačiek v domácnosti a u mačiek vo voľnom chove.
- Zníženie rizika kontaminácie sa dá dosiahnuť dodržiavaním prísnej hygieny a chovaním mačiek v malých, dobre prispôsobených skupinách, ktorých odpadové podnosy sú často čistené a kde majú mačky voľný pohyb.
- Mačky vylučujúce FCoV sa dajú určiť prostredníctvom kvantitatívneho RT-PCR skríningu fekálnych výlučkov v reálnom čase, ale je nevyhnutné urobiť niekoľko odberov vzoriek (4 x počas 3 týždňov).
