Najčastejšie sa vyskytujúce genetické ochorenia u mačiek
1. FLUTD (Feline lower urinary tract disease) je pojem, ktorý sa používa pre ochorenia dolných močových ciest, čo je najčastejšie sa vyskytujúce mačacie dedičné ochorenie.
Medzi predisponované plemená patrí Perzská mačka, menej často Siamská. Medzi typické príznaky patrí hematúria (výskyt krvi v moči) , dysúria (stažené močenie), polakisúria (opakované močenie v krátkych časových intervaloch) a obštrukcia močových ciest. Toto ochorenie je spôsobené širokým spektrom príčin cez zápalové, traumy a poruchy správania. V niektorých prípadoch sa dá minimalizovať možnosť výskytu tohto ochorenia a to rôznymi veterinárnymi diétami, prípravkami ktoré zmierňujú prípadný stres a obohatením prostredia v ktorom mačička žije rôznymi škrabadlami a hračkami.
2. DIABETES MELLITUS
Tak ako u ľudí aj u mačiek sa vyskytuje cukrovka. Ochorenie je veľmi dobre kontrolovateľné inzulínovými injekciami a vhodnou diétou. Zvýšený výskyt je u mačiek Birmských, Siamských, Nórskych lesných, Modrých ruských a Habešských mačiek. Obezita je predispozičný faktor. Hlavnými príznakmi sú zvýšené pitie a močenie, chudnutie aj napriek zvýšenej chuti do jedla.
3. POLYCYSTICKÉ OCHORENIE OBLIČIEK (PKD)
Najčastejšie sa vyskytuje u Perzských, Himalájskych a Britských krátkosrstých mačiek. Dochádza k zlyhaniu obličiek vo veku 7 rokov (rozmedzie 4-10). Liečba spočíva najmä v podpore činnosti obličiek a šetriacej diéte.
4. HYPERTROFICKÁ KARDIOMYOPATIA (HCM)
Častejšie sa vyskytuje u Mainských mývalích mačiek a u Ragdolov. Mačky s týmto vrodeným ochorením môžu náhle zomrieť na zlyhanie srdca vo veku 6 mesiacov až 7 rokov. Mačky zaraďované do chovu by mali byť testované na prítomnosť tohto genetického ochorenia. Väčšina mačiek s klinickými príznakmi HCM sú naliehavé prípady. Vykazujú dyspnoe (dýchavičnosť), studené panvové končatiny. Liečba tohto ochorenia zahŕňa kontrolu srdcového zlyhania. Mačkám plemena Sphynx sa môže ochorenie rozvinúť priemerne v druhom roku života. HCM bolo dokumentované aj u mačiek plemena Perzská, Nórska lesná, Bengálska a Birmská mačka.
Mačky, ktoré trpia genetickým ochorením by nemali byť použité na chov nakoľko percento prenosu týchto ochorení na mačatá je veľmi vysoké.
5. LYMFOCYTÁRNE ALEBO PLAZMATICKÉ ZÁPALOVĚ OCHORENIE
Najčastejšie sa prejavuje u mačiek ako gingivostomatitída (tzv. zápal ďasien a dutiny ústnej) alebo IBD (zápal čriev). K ochoreniu čriev sú predisponované Siamské mačky a iné ázijské rasy mačiek. Na liečbu oboch ochorení je dôležité znížiť stres z prostredia, dietetárna zmena, protizápalové alebo imunoregulačné lieky. V niektorých prípadoch gingivostomatitídy je nutné podstúpiť extrakciu všetkých zubov.
zdroj: web